Příspěvky

Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 4.1. v 22:11 Jiné
Harmonogram na zber odpadu v roku 2017
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 4.1. v 22:09 Jiné
Program obnovy dediny 2016
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 18.8.16 v 10:58 Jiné
Ako správne triediť odpad
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 10.8.16 v 16:33 Jiné
Nórsky projekt v Uličskej doline
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 10.7.16 v 16:06 Jiné
platená reklama
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 15.6.16 v 17:06 Jiné
PROGRAM OBNOVY DEDINY 2015 V roku 2015 z vlastných a poskytnutých finančných prostriedkov v rámci projektu „Revitalizácia oddychovej zóny v obci Príslop“ sa zrealizovali tieto činnosti: Prvým krokom v oddychovej zóne bolo vyčistenie a vyrovnanie terénu podľa návrhu. Práce vykonávali dobrovoľníci a aktivační pracovníci (dlhodobo nezamestnané osoby) pod odborným dohľadom zhotoviteľa (vybraná firma na základe VO). Prístrešok s posedením je tvorený betónovými základmi, bočné steny sú vymurované z prírodného kameňa a jeho súčasťou je podlaha zo zámkovej dlažby. Odborné práce a materiál zabezpečoval zhotoviteľ, pomocné práce a náter drevenej konštrukcie prístrešku vykonali aktivační pracovníci pod jeho dohľadom. Pred začiatkom výstavby chodníka aktivační pracovníci vykosili trávu, vykopali burinu a vyrovnali terén, na ktorý spolu pod dohľadom a za pomoci zhotoviteľa pripravili betón, do ktorého usadili záhradné obrubníky a uložili zámkovú dlažbu. V prístrešku je umiestnený stôl s drevenými lavičkami, ktoré zabezpečil zhotoviteľ a umiestnil ich za pomoci aktivačných pracovníkov . V oddychovej zóne bola zároveň umiestnená lávka (mostík) pre peších cez vodný tok Ulička a následne bola zrealizovaná výstavba dreveného oplotenia. Na pozemku v oddychovej zóne boli aktivačnými pracovníkmi, zhotoviteľom a starostom obce vysadené nové dreviny podľa projektu.
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 14.6.16 v 13:21 Jiné
Kostoly v obci Príslop
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 14.6.16 v 13:11 Jiné
CERKVA ZOSNUTIA PRESVÄTEJ BOHORODIČKY Podľa miestnej tradície prvá cerkva v Príslope stála v sedle Karcaba, kde sa rozprestierala pôvodná obec. Táto drevená cerkva bola spoločná pre obyvateľov obcí Dara a Príslop. Kedysi dávno počas veľkonočných sviatkov vraj došlo k vzájomnému sporu medzi obyvateľmi týchto obcí, ktorý viedol k tomu, že si veriaci z obce Dara postavili svoju novú drevenú cerkvu. V blízkosti cerkvi stála fara, ktorá zanikla po tom, ako odišiel z obce posledný svjaščenyk po tragickej smrti svojej ženy. Odvtedy obec už nikdy nebola parafiou, ale iba filiálkou. Historické dokumenty nepriamo potvrdzujú túto tradíciu. Prvý farár v obci je doložený už v roku 1612. Od roku 1733 sa Príslop spomína ako filiálka obce Dara. Existencia drevenej cerkvi v obci je prvýkrát písomne doložená v súpise Rusínskych cerkví humenského pánstva z roku 1732. Z roku 1733 sa nám zachovalo meno prvého známeho svjaščenyka Alexija Sivaniča, ktorý tu prichádzal z parafie Dara. Táto cerkva však zanikla, pretože v roku 1746 je doložená novopostavá drevená cerkva. I táto drevená cerkva však zanikla. V druhej polovici 18. storočia v období medzi rokmi 1757 až 1779 bola postavená ďalšia, za sviaščenyka Teodora Šemetkovského, kedy obec už bola filiálkou parafie Starina. V čase cholery v prvej polovici 19. storočia väčšina obyvateľov obce sa presídlila do doliny Sumišného potoka (dnes Príslopského potoka). Krátko nato bola veriacimi do doliny prenesená i drevená cerkva. Tá zhorela v roku 1944 počas bojov v druhej svetovej vojny. Nemým svedkom tejto udalosti je stará lipa pri zvonici, ktorá bola týmto požiarom poškodená. Po obnove grécko-katolíckej cirkvi v roku 1967, na mieste zhorenej drevenej cerkvi, sa začala výstavba novej, murovanej. Postavené však boli iba základy, pretože jej výstavba bola v tom istom roku úradne zastavená. Terajšia murovaná cerkva bola postavená v roku 1993. Pri cerkvi sa nachádza drevená zvonica z prvej polovice 20. storočia a pri ceste do sedla Karcaba murovaný prícestný kríž z roku 1888, ktorý dal postaviť svjaščenyk Anton Petrašovič. V súčasnosti je táto cerkva Zosnutia Presvätej Bohorodičky filiálkou parafie Topoľa.
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 14.6.16 v 13:10 Jiné
Dejiny Obec je písomne doložená v daňovom súpise z roku 1568. Patrila k panstvu Humenné. V 17.storočí bola majetkom paulínov z Trebišova, koncom 18.storočia patrila komore a od roku 1820 gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. V roku 1715 mala obec 6 opustených a 6 obývaných domácností. V rokoch 1787 a 1828 bolo v obci 23 domov. V roku 1795 sa tu spomína mlyn s mlynárom Dankom Husárom. Začiatkom druhej polovice 19. storočia, keď mlynár Fedič odišiel do Uliča, mlyn v obci spustol. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, ktoré však bolo na neúrodnej pôde málo efektívne. Príležitostne pracovali tunajší ľudia v lesoch a odchádzali ja na sezónne práce do južnejších oblastí. Veľa z nich odišlo za prácou do zámoria. Predovšetkým do USA a Kanady, kde pracovali v baniach, v poľnohospodárstve a hutníckom priemysle. Obraz života sa v obci nezmenil ani po vzniku prvej ČSR. V období rokov 1939 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Oslobodená bola 26. októbra 1944. Počas bojov zhorela stará drevená cerkev. Na mieste kde stála sa v roku 1967 započalo s výstavbou nového gréckokatolíckeho kostola, ktorého výstavba bola v roku 1970 úradne zastavená. Dokončený bol až v roku 1989. V tomto období si svoj chrám vybudovali aj pravoslávni veriaci. Pri obci stojí najstarší zachovaný kríž v uličskej doline z roku 1888. Po ukončení 2. svetovej vojny odišla časť obyvateľstva za prácou do Čiech, neskôr sa pracovné príležitosti vytvorili v neďalekej Snine. Do roku 1974 časť obyvateľstva v obci súkromne hospodárila. Potom začal tunajšiu pôdu obhospodarovať Lesopoľnohospodársky závod v Uliči. Postupne boli v obci vybudované nové domy, obchod, pohostinstvo, škola a budova národného výboru. Počas existencie školy tu pracovala miestna knižnica.
Bez obrázku
obecprislop@stonline.sk 14.6.16 v 13:09 Jiné
VOJENSKÝ CINTORÍN Vojenský cintorín vojakov padlých v prvej svetovej vojne bol v obci zriadený v roku 1917. Sú tu pochovaní rakúsko-uhorskí vojaci, ktorí padli počas ruskej ofenzívy v novembri 1914. Cintorín pozostáva z troch masových hrobov (šácht), v ktorých je pochovaných 81 vojakov. V hrobe č. 1 je pochovaných 7 vojakov, z toho sú 3 známi podľa mien, v hrobe č. 2 je pochovaných 37 vojakov, z toho je 5 známych podľa mien, a v hrobe č. 3 je pochovaných 37 vojakov, z toho je známe meno jedného vojaka. Pôvodne bol cintorín ohradený nízkym kamenným múrikom, ktorého zvyšky sú viditeľné dodnes. Vstup na cintorín od cesty bol po kamenných schodíkoch so vstupnou bránou. Údržbu cintorína za prvej československej republiky zabezpečoval zmluvný hrobár Ján Nemeth zo Stakčína a žiaci tunajšej školy. V strede cintorína stál dubový drevený kríž s plechovou tabuľou. Pri rekonštrukcii cesty po druhej svetovej vojne bola vstupná časť cintorína nahradená oporným múrom. K zaujímavosti cintorína patrí drevený veniec s motívom ruží na centrálnom kríži na hrobe č. 1. Tento sa pôvodne nachádzal na kríži na hrobe rakúsko-uhorského dôstojníka. Tohto dôstojníka, raneného v novembri 1914, ošetroval miestny učiteľ Vasiľ Jackovič. Dôstojník však svojim zraneniam podľahol a bol pochovaný v záhrade pred školou. Jeho ostatky boli po vojne prenesené rodinnými príslušníkmi do jeho rodiska a drevený veniec z hrobu bol umiestnený na vojenský cintorín.